Niečo na čítanie

Stane sa to každému, vraví sa tomu - padol som na dno. Ked človek pociťuje smútok, samotu a často stráca aj nádej. Nie som žiadna výnimka, stalo sa to i mne a ani nie tak dávno. Ale ako sa vraví - čo nás nezabije, to nás posilní a s týmto súhlasím. Len v tej chvíli si to tak neuvedomujem, vtedy boli slzy na dennom poriadku. Ako sa dostať z toho objatia sĺz ? Ked sa zdá byť všetko stratené, vzdialené, ked nemáte chuť ráno vstať z postele - ked máte strach z nového dňa ? Trvalo mi to dlho, tentoraz naozaj dlho. No našla som cestu zo zúfalstva a tá je jednoduchá - už teraz to viem. Stačí nájsť, ísť tam kde sú ludia ktorí trpia viac než som trpela ja. Pohladiť ich, povedať milé slovo a dať im zo svojej sily, aj ked som jej ja sama nemala dosť. Vtedy som si uvedomila, že ja som ani netrpela, to ludia ktorých stretla - tí vedia čo je ozajstné utrpenie. Takže ak padnete, majte otvorené nielen oči ale srdce i dušu, vždy sa nájde niekto, kto je na tom omnoho horšie ako vy a možno potrebuje práve vás.